Mobilné zariadenia na zhodnocovanie odpadov už bez EIA. Aké povolenia stále potrebujete?

Kým v minulosti museli mobilné zariadenia na zhodnocovanie odpadov prechádzať procesom EIA, dnes už táto povinnosť potrebná nie je – administratíva je síce jednoduchšia, no dôležité je mať vybavené kľúčové povolenia a dokumenty. Ešte prednedávnom bolo pritom pri spracovaní hoci aj malého objemu odpadu prostredníctvom mobilných zariadení potrebná veľká EIA.

V minulosti museli prevádzkovatelia mobilných zariadení na zhodnocovanie odpadu absolvovať zložitý povoľovací proces, ktorý vychádzal zo zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. „Úrady pri posudzovaní zámerov zohľadňovali nielen reálne spracované množstvá, ale maximálny možný výkon zariadenia udávaný výrobcom. To znamenalo, že aj keď zariadenie v praxi spracovávalo iba niekoľko tisíc ton odpadu ročne, bolo posudzované tak, akoby mohlo dosiahnuť desiatky až státisíce ton,“ objasňuje problematiku mobilných zariadení Emília Fintová z Envirotree. Výsledkom bola povinnosť absolvovať buď zisťovacie konanie – malá EIA (od 50 000 do 100 000 ton odpadu ročne), alebo dokonca celý proces povinného hodnotenia, tzv. veľká EIA (od 100 000 ton odpadu ročne).

V praxi to spôsobovalo neúmernú administratívnu záťaž a vysoké náklady aj pre projekty, ktoré mali relatívne malý rozsah. Zatiaľ čo stacionárne zariadenia sa posudzovali podľa skutočne plánovaného výkonu, mobilné jednotky boli viazané na maximálnu kapacitu. To viedlo k situácii, že prevádzkovatelia museli absolvovať zdĺhavé a finančne náročné konania aj v prípadoch, keď chceli reálne spracovať výrazne nižšie objemy odpadu.

Definícia mobilného zariadenia

Podľa § 97 ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je mobilné zariadenie zariadenie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov, ak je prevádzkované na jednom mieste kratšie ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, pričom:

• je konštrukčne a technicky prispôsobené na častý presun z miesta na miesto,

• vzhľadom na konštrukčné riešenie nemá byť a ani nie je pevne spojené so zemou alebo stavbou,

• je určené na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov v mieste ich vzniku, na inom mieste u toho istého pôvodcu odpadu alebo v zariadení, na ktoré bol vydaný súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. d),

• a zároveň nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie podľa osobitného predpisu.

Povoľovanie podľa zákona o odpadoch

Podľa § 97 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch udeľujú orgány štátnej správy odpadového hospodárstva súhlas na rôzne činnosti súvisiace so zhodnocovaním, zneškodňovaním a zhromažďovaním odpadov. Tieto súhlasy sa týkajú okrem iného prevádzky zariadení na zneškodňovanie a zhodnocovanie odpadov, zariadení na zber odpadov, vydávania prevádzkových poriadkov či využívania odpadov na spätné zasypávanie.

Špecifická časť zákona sa týka mobilných zariadení. Na tieto zariadenia sa vydáva osobitný súhlas, ktorý pokrýva ich využívanie na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov. Pri mobilných zariadeniach sa neuplatňujú ustanovenia platné pre klasické stacionárne zariadenia (§ 97 ods. 1 písm. h)), čo znamená odlišný proces povoľovania. Navyše, ak mobilné zariadenie nakladá s nebezpečným odpadom, súhlas obsahuje aj požiadavky na jeho umiestnenie (§ 97 ods. 4).

Obsah samotného súhlasu je v zákone detailne definovaný. Musí uvádzať druhy a kategórie odpadov, spôsob nakladania s nimi, dobu platnosti súhlasu a tiež podmienky kontroly a monitorovania výkonu činnosti. Pri mobilných zariadeniach a ďalších vybraných činnostiach súčasťou súhlasu bývajú aj technické požiadavky na prevádzku zariadenia a bezpečnostné opatrenia (§ 97 ods. 2 a 3).

Platnosť súhlasu je spravidla časovo obmedzená – maximálne na päť rokov, pričom je možné ju opakovane predĺžiť, ak sa nezmenili rozhodujúce skutočnosti (§ 97 ods. 16 a 17). Výnimku tvoria niektoré špecifické činnosti, ako napríklad uzavretie skládky odpadov.

Európske mobilné recyklačné jednotky

Štúdie ukazujú, že správne nasadenie mobilných recyklačných jednotiek (MRU) dokáže zásadne znížiť náklady na prepravu odpadu v porovnaní s centralizovanou recykláciou, dokonca až o 30–40 %. Platí, že čím väčší je počet jednotiek, ich skladovacia kapacita a flexibilita premiestňovania, tým viac sa skracujú dopravné vzdialenosti. Hoci premiestňovanie MRU prináša dodatočné logistické náklady, tie sú viac než vyvážené nižšími nákladmi na prepravu odpadu. Výsledkom je rýchlejšia a udržateľnejšia recyklácia s priamym dopadom na znižovanie uhlíkovej stopy.

Tradičná recyklácia je väčšinou centralizovaná – odpad sa musí zvážať do veľkých zariadení, čo znamená vysoké náklady, dlhé prepravné vzdialenosti a dodatočné emisie. Mobilné recyklačné jednotky (MRU) tento problém riešia. Ide o kompaktné zariadenia zabudované do štandardných kontajnerov, ktoré možno jednoducho premiestňovať podľa potreby. Umožňujú spracúvať odpad priamo na mieste, kde vzniká, a tým výrazne znižujú celkové dopravné náklady aj environmentálnu záťaž.

Ak sa teda MRU premiestňujú v kratších časových intervaloch (napr. každé 2–3 dni), celkové náklady na logistiku klesajú, aj keď samotné premiestňovanie generuje dodatočné náklady. V testovacích scenároch s 30 až 50 lokalitami sa ukázalo, že optimálne rozmiestnenie MRU dokáže spracovať až 80 % odpadu lokálne, bez nutnosti prepravy.

Povolenia a dokumentácia pre mobilné zariadenia

„Mobilné zariadenia na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu majú podľa zákona o odpadoch jasne stanovené povinnosti. V prvom rade je prevádzkovateľ povinný oznámiť činnosť mobilného zariadenia príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva,“ vysvetľuje povinnosti prevádzkovateľov mobilných zariadení Emília Fintová. Ohlásenie sa podáva najneskôr sedem dní vopred a musí obsahovať údaje o mieste výkonu činnosti, druhu, kategórii a predpokladanom množstve odpadu, ako aj o predpokladanom čase, počas ktorého bude činnosť vykonávaná.

Ďalšou povinnosťou je mať vypracovaný a schválený prevádzkový poriadok zariadenia. Ten určuje základné pravidlá a technické postupy prevádzky, a vyžaduje sa vždy, pokiaľ zákon neustanovuje výnimku (§ 97 ods. 1 písm. e). Prevádzka zariadenia zároveň musí prebiehať v súlade s jeho technickou dokumentáciou a technickými požiadavkami (§ 17 ods. 1 písm. e).

Prevádzkovateľ mobilného zariadenia je ďalej povinný viesť prevádzkovú dokumentáciu, ako aj plniť evidenčnú a ohlasovaciu povinnosť o množstve spracovaného odpadu. Tieto záznamy slúžia ako podklad pre kontrolu dodržiavania legislatívy a transparentnosť nakladania s odpadom. Napokon, mobilné zariadenia majú výhodu, že nevyžadujú stavebné rozhodnutie ani ohlásenie stavby, pokiaľ spĺňajú podmienky uvedené v § 5 ods. 4 písm. d zákona o odpadoch.

Podľa vyhlášky 371/2015 Z. z.

je základom pre prevádzku zariadenia na zhodnocovanie odpadu riadne vedenie prevádzkovej dokumentácie, ktorej cieľom je zabezpečiť bezproblémový chod zariadenia a minimalizovať jeho vplyv na životné prostredie.

Táto dokumentácia zahŕňa: technologický reglement, prevádzkový poriadok, prevádzkový denník zmluvy súvisiace s nakladaním s odpadmi, ako aj súhlasy, vyjadrenia a stanoviská orgánov štátnej správy a obcí.

Povinne vypracovaný technologický reglement

Technologický reglement mobilného zariadenia je povinný dokument, ktorý detailne popisuje technologický proces zariadenia pri zhodnocovaní alebo zneškodňovaní odpadov. „Ide o technicko-prevádzkový manuál, ktorý stanovuje, ako presne má zariadenie pracovať, aké odpady môže spracúvať a za akých podmienok,“ popisuje odborníčka z Envirotree. Technologický reglement obsahuje najmä:

• technické údaje o zariadení – kapacita, použité technológie, zoznam strojov a zariadení, blokovacie a signalizačné hodnoty,

• opis technologického procesu – jednotlivé kroky spracovania odpadu, materiálové a energetické toky, nastavenia prevádzkových parametrov (čas, teplota, tlak, koncentrácie),

• normy spotreby a kapacity – aké množstvo materiálov, energií alebo pomocných látok sa spotrebuje pri jednotke produkcie,

• požiadavky na vstupné a výstupné materiály – kvalitatívne parametre odpadu, ktorý zariadenie prijíma, aj požiadavky na výsledné produkty procesu,

• kontrolné a bezpečnostné postupy – ako sa zabezpečuje vstupná, medzioperačná a výstupná kontrola, aké analytické metódy a meracie zariadenia sa používajú,

• environmentálne parametre – údaje o odpadoch, emisiách a ďalších výstupoch zariadenia, ktoré je potrebné sledovať a vyhodnocovať,

• zodpovedné osoby – kto zodpovedá za správnosť údajov a dodržiavanie reglementu.

Účelom reglementu je zabezpečiť, aby prevádzka mobilného zariadenia prebiehala štandardizovane, bezpečne a v súlade so zákonom o odpadoch. Slúži zároveň ako podklad pre povoľovacie orgány a kontrolné inštitúcie, ktoré overujú, či zariadenie spĺňa legislatívne a technické požiadavky. Jeho vypracovanie a schválenie je povinnosťou prevádzkovateľa zariadenia a dokument musí byť uložený na prístupnom mieste v prevádzke.

„Hoci mobilné zariadenia, ako sa uvádza v prílohe č. 8 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, už nepodliehajú procesu EIA, ich prevádzka si vyžaduje detailne vypracovanú dokumentáciu a získanie súhlasov od príslušných úradov. Keďže prevádzkovatelia často nemajú dostatok času na administratívu, zabezpečujeme kompletné spracovanie podkladov, čím sa predchádza zbytočným prestojom aj finančným stratám,“ uzatvára Emília Fintová.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť, či vypracovať prevádzkový poriadok a technologický reglement k mobilným zariadeniam? Neváhajte nás kontaktovať.

Možno vás zaujme aj téma: Ako správne označiť a registrovať kozmetický výrobok podľa nariadení EÚ