Smernica o ekologických tvrdeniach v kozmetike: Čo už nebude možné tvrdiť bez dôkazu?

Green Claims Directive, smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/825 (GCD) z 28. februára 2024 zásadne zmení spôsob akým môžu výrobcovia – vrátane tých v kozmetickom priemysle, komunikovať udržateľnosť svojich výrobkov. Po novom nebude stačiť pridať na obal zelený lístok či pojmy typu „eko“ alebo „prírodné“ – každé environmentálne tvrdenie bude musieť byť vedecky preukázané a nezávisle overené.

„Dnes sme dosiahli dôležitú dohodu, ktorej cieľom je bojovať proti environmentálne klamlivým vyhláseniam stanovením pravidiel pre jasné, dostatočné a fakticky podložené informácie o environmentálnych vlastnostiach produktov a služieb,“ uviedol ešte v júni minulého roku Alain Maron, minister vlády regiónu Brusel-hlavné mesto zodpovedný za zmenu klímy a životné prostredie.

Čo je Green Claims Directive?

Smernica bola predstavená Európskou komisiou 22. marca 2023 ako reakcia na rastúci problém tzv. greenwashingu. Je súčasťou balíka Európskej zelenej dohody (Green Deal) a nadväzuje na Smernicu o nekalých obchodných praktikách (2005/29/ES). Týka sa všetkých firiem, ktoré uvádzajú explicitné environmentálne tvrdenia o produktoch, službách alebo o sebe ako organizácii, bez ohľadu na sektor alebo veľkosť.

Hlavným zámerom je zastaviť nekontrolované používanie zelených marketingových tvrdení a zabezpečiť, aby spotrebitelia dostávali pravdivé a porovnateľné informácie. Green Claims Directive preto sleduje dva kľúčové ciele:

Obmedziť greenwashing – firmy už nebudú môcť používať pojmy ako „eko“, „bio“, „prírodný“ či „uhlíkovo neutrálny“ bez toho, aby vedeli preukázať ich pravdivosť nezávislým posudkom. Každé ekologické tvrdenie bude musieť byť podložené dôkazmi – nie marketingom.

Zvýšiť transparentnosť pre spotrebiteľa: zákazník bude mať možnosť jednoducho porovnať produkty aj z environmentálneho hľadiska. Cieľom je, aby ekologickosť bola overiteľný parameter pri nákupnom rozhodovaní.

Aké tvrdenia GCD reguluje?

Smernica vyžaduje, aby každé explicitné environmentálne tvrdenie – napríklad „uhlíkovo neutrálne“, „biologicky odbúrateľné balenie“ alebo „100 % recyklované“ – bolo podložené riadnym posúdením. Nestačí vlastné presvedčenie alebo marketingová formulka – tvrdenie musí byť vedecky overiteľné.

Podnik, ktorý chce použiť ekologické tvrdenie, je povinný:

• Presne definovať rozsah tvrdenia
  – či sa vzťahuje na celý produkt, iba obal, určitú fázu životného cyklu (napr. výrobu alebo balenie), alebo na chod celej firmy.

• Opierať sa o uznávané vedecké dôkazy a normy (EÚ / ISO)
  – posúdenie musí byť založené na overiteľných údajoch, nie na subjektívnom odhade.

• Preukázať, že tvrdený prínos je významný v kontexte celého životného cyklu, nie len kozmetický detail bez reálneho efektu.

• Zohľadniť aj možné negatívne dopady inde
  – ak produkt znižuje uhlíkovú stopu, no zhoršuje napríklad spotrebu vody alebo toxickosť, musí to byť zahrnuté v posúdení (tzv. „trade-off“ analýza).

• Preukázať, že nejde len o splnenie zákonného minima, ale o skutočné zlepšenie oproti priemeru v danom odvetví.

• V prípade tvrdení o klíme oddeliť reálne zníženie emisií od kompenzácií (carbon credits)
  – a jasne uviesť, z akého zdroja kredity pochádzajú a či boli riadne odpísané (aby nedošlo k dvojitému započítaniu).

• Použiť primárne dáta (vlastné merania) vždy, keď sú dostupné, a sekundárne údaje len v odôvodnených prípadoch.

• Neuplatňovať tvrdenia, ktoré nie je možné vedecky vyhodnotiť
  – ak neexistuje metóda, tvrdenie sa nesmie používať.

Aké dôkazy musí výrobca poskytnúť

Každé environmentálne tvrdenie bude musieť byť podložené vedeckou metodikou hodnotenia životného cyklu (LCA) a overené nezávislým notifikovaným subjektom, tzv. overovateľom. Ide vyslovene o písomné a ústne tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, environmentálne značky, resp. súčasné a budúce systémy environmentálneho označovania, a to verejné aj súkromné. Firmy budú povinné predložiť:

• metodiku merania dopadu (napr. uhlíkovej stopy),

• definíciu hraníc systému (výroba, obal, distribúcia, používanie, likvidácia),

• zdroje údajov (emisné faktory, štúdie, certifikáty). Tvrdenia budú musieť byť overené pred ich zverejnením, podobne ako pri technických normách.

Kto môže overovať ekologické tvrdenia?

Smernica stanovuje, že environmentálne tvrdenia môže overovať len nezávislý orgán posudzovania zhody, ktorý je akreditovaný podľa nariadenia (ES) č. 765/2008. Takýto overovateľ musí byť úplne nezávislý od výrobcu či obchodníka, ktorého tvrdenia posudzuje – nesmie s ním mať finančné ani iné väzby, ktoré by mohli ovplyvniť objektivitu posúdenia.

Overovateľ musí disponovať odborným personálom, technickým vybavením a infraštruktúrou, ktoré umožňujú posudzovať environmentálne tvrdenia na základe vedeckých metód a analýzy životného cyklu produktu. Zároveň je povinný uchovávať dôvernosť získaných informácií, mať mechanizmus na vybavovanie sťažností a zodpovedá za presnosť vydaného osvedčenia o zhode.

Ako sa smernica dotkne kozmetiky?

Kozmetické výrobky už dnes podliehajú osobitným pravidlám pre tvrdenia podľa nariadenia (EÚ) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch, podľa ktorého sa pri označovaní, sprístupňovaní na trhu a v reklame texty, názvy, ochranné známky, obrázky a obrazové alebo iné označenia nesmú používať tak, aby naznačovali vlastnosti alebo funkcie, ktoré výrobok nemá. Ide najmä o účinkové tvrdenia typu „hydratuje 24 hodín“ alebo „redukuje vrásky“.

Green Claims Directive však rozširuje povinnosť aj na tvrdenia týkajúce sa udržateľnosti a ekologického charakteru produktu. Po novom bude musieť byť každé podobné tvrdenie tiež vedecky dokázané, kvantifikovateľné a overiteľné nezávislou treťou stranou.

Ako sa na nové opatrenia GCD pripraviť?

Výrobcovia kozmetiky by mali už dnes začať s interným auditom všetkých tvrdení používaných na obaloch, v marketingu aj na e-shopoch. Najrizikovejšie sú slová ako „prírodný“, „eko“, „bez chémie“, „uhlíkovo neutrálny“ či „šetrný k planéte“ – po zavedení smernice budú povolené len vtedy, ak budú podložené presnou metodikou merania, vedeckým dôkazom a nezávislým overením. Kto sa pripraví včas, získa konkurenčnú výhodu.

Odporúča sa:

• Zmapovať všetky environmentálne tvrdenia, ktoré sa používajú v komunikácii značky.

• Vypracovať internú databázu dôkazov – preukázateľné údaje o zložení, pôvode ingrediencií, uhlíkovej stope výroby alebo obalu.

• Revidovať marketingové slogany a nahradiť všeobecné frázy presnými a merateľnými formuláciami (napr. „95 % zložiek prírodného pôvodu podľa ISO 16128“ namiesto „prírodný produkt“).

• Zapojiť overovateľa už v predstihu – certifikačný orgán vám pomôže nastaviť procesy tak, aby tvrdenia obstáli pri kontrole.

Kedy GCD nadobudne účinnosť?

Green Claims Directive sa momentálne nachádza v legislatívnom procese EÚ. Po jej formálnom schválení dostanú členské štáty 24 mesiacov na transpozíciu do národnej legislatívy, čo znamená, že smernica sa premietne do slovenských zákonov najneskôr do 27. marca 2026. Opatrenia sa začnú reálne uplatňovať od 27. septembra 2026 a prvú správu o fungovaní smernice predloží Európska komisia v roku 2031.

Vykonávacie akty, ktoré určia detaily posudzovania a overovania tvrdení, mali byť prijaté do 27. septembra 2025. Aj keď sa v médiách objavili informácie, že smernica bola pozastavená, v oficiálnych databázach Európskej únie zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o jej zrušení alebo prerušení procesu.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť v oblasti certifikácie a označovania kozmetických výrobkov? Neváhajte nás kontaktovať.

Možno vás zaujme aj téma: Certifikácia posypových solí podľa TP 039: Čo musí vedieť správca komunikácie aj obstarávateľ?