Nové povinnosti pre firmy: Čo prináša novela zákona o odpadoch od januára 2026

Keďže Slovensko zaostáva za európskym priemerom v oblasti nakladania s komunálnym odpadom – novela zákona o odpadoch z roku 2025 má tento rozdiel pomôcť znížiť. Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 skládkujeme približne 39 % komunálneho odpadu, zatiaľ čo európsky priemer je 23 %. Hoci sa skládkovanie od roku 2012 znížilo zo 73 %, stále patríme medzi krajiny s najvyšším podielom odpadu končiaceho na skládkach. Miera recyklácie komunálneho odpadu dosiahla v roku 2023 približne 49 %, pričom cieľ stanovený EÚ do roku 2035 je minimálne 65 %.

Kľúčové dôvody zmien zákona o odpadoch

Na rozsiahlu novelu zákona o odpadoch sa čakalo už dlhšie. K rozhodujúcemu impulzu však došlo až po rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý konštatoval, že Slovensko porušilo povinnosť uzatvoriť a rekultivovať skládky, ktoré nespĺňali európske environmentálne normy. Novela zároveň reaguje na potrebu zosúladenia s nariadeniami EÚ, konkrétne transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/884 z 13. marca 2024, ktorou sa mení smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Tretím pilierom zmien je snaha o zosúladenie terminológie s predpismi európskeho práva, ako aj zjednodušenie programov odpadového hospodárstva, zvýšenie efektivity a kontroly najmä čo sa týka skládok odpadov, ich rekultivácie a uzatvárania.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov

Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov (Extended Producer Responsibility – EPR) je na Slovensku zavedený už od roku 2016. Rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) je súbor povinností, ktoré výrobca nesie počas celého životného cyklu svojho produktu – od jeho uvedenia na trh až po vznik odpadu. Cieľom je predchádzať vzniku odpadu, podporovať opätovné použitie, recykláciu a iné zhodnotenie.

Výrobca pritom musí zabezpečiť správne zloženie a označovanie výrobku, informovať používateľov o správnom nakladaní s odpadom, viesť a ohlasovať evidenciu, financovať zber a spracovanie odpadu, plniť zákonom stanovené recyklačné ciele, a zabezpečiť zhodnotenie vyhradeného prúdu odpadu. Tieto povinnosti môže plniť individuálne, alebo kolektívne prostredníctvom Organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV).

Zákon o odpadoch okrem toho definuje, že vyhradený výrobok je taký typ výrobku, ktorý spadá do špeciálnych skupín a vzťahuje sa naň rozšírená zodpovednosť výrobcu. Ide najmä o elektrozariadenia, batérie a akumulátory, obaly, vozidlá, pneumatiky a neobalové výrobky. Výrobcom vyhradeného výrobku je každá firma, ktorá takýto produkt uvádza na trh v SR – či už ho vyrába, dováža alebo distribuuje. Zákon zároveň vyžaduje, aby sa každý výrobca registroval v príslušnom Registri výrobcov vyhradených výrobkov.

Zmeny pri označovaní elektrozariadení

Po októbrovej novelizácii zákona o odpadoch sa zmeny v štvrtej časti Rozšírená zodpovednosť výrobcov dotýkajú povinností výrobcov elektrozariadení, teda § 34 až § 36. Po novom zákon presne vymedzuje časové údaje, ktoré je potrebné uvádzať pri označovaní elektrozariadení, pričom ich rozdeľuje na tri skupiny – fotovoltické panely, elektrozariadenia iné ako fotovoltické panely a elektrozariadenia uvedené v prílohe č. 6, časť II.

Zákon zavádza presné dátumy, od ktorých musí byť zrejmé, že zariadenie bolo uvedené na trh:

• elektrozariadenia (okrem fotovoltických panelov) musia byť označené ako uvedené na trh po 13. auguste 2005,

• fotovoltické panely musia niesť označenie, že sú na trhu po 12. auguste 2012,

• zariadenia uvedené v prílohe č. 6, časť II., musia byť označené ako uvedené na trh po 14. auguste 2018.

Časové označenie je možné uviesť buď priamo dátumom, alebo alternatívne grafickým symbolom, ktorý zákon uznáva ako rovnocenné splnenie povinnosti.

Povinnosť nakladania s historickým elektroodpadom

Podobné členenie elektrozariadení je doplnené aj v paragrafe 35 o nakladaní s elektroodpadom z domácností a v paragrafe 36 o nakladaní s elektroodpadom, ktorý nepochádza z domácností. Pričom z povinnosti zabezpečiť nakladanie s historickým elektroodpadom – či už pochádza z domácností alebo mimo nich – sú podľa novely zákona o odpadoch s účinnosťou od 1. januára 2026 vyňaté fotovoltické panely.

Sprísnené pravidlá pre skládky

Zmeny týkajúce sa prevádzkovateľov skládok odpadov reagujú na dlhodobú potrebu posilniť kontrolu nad procesmi uzatvárania, rekultivácie a následného monitorovania skládok, najmä v prípadoch, keď si prevádzkovatelia neplnia svoje zákonné povinnosti. Novela zákona má predchádzať špekulatívnym praktikám, pri ktorých sa prevádzkovatelia vyhýbajú zodpovednosti pri ukončovaní prevádzky skládok, a zároveň sprísňuje sankcie tak, aby boli skutočne odrádzajúce aj v prípadoch závažného porušenia povinností.

Súčasťou zmien je aj zavedenie mechanizmov, ktoré majú zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky už od začiatku jej prevádzky. Tým sa má predísť situáciám, keď náklady na sanáciu nakoniec nesie štát alebo samospráva namiesto pôvodného prevádzkovateľa.

Zmena prevádzkovateľa skládky odpadov

Novela zákona zavádza úplne nový paragraf 19b, ktorý sprísňuje podmienky pre zmenu prevádzkovateľa skládky odpadov. Cieľom je zabrániť špekulatívnym prevodom skládok na firmy bez histórie či zdrojov a zabezpečiť, aby sa o skládky starali len dôveryhodné a odborne spôsobilé subjekty.

Po novom je zmena prevádzkovateľa možná len so súhlasom orgánu štátnej správy, pričom tento súhlas sa nevyžaduje iba v prípade zlúčenia, splynutia alebo dedenia. Nový prevádzkovateľ musí spĺňať prísne podmienky – nesmie byť v konkurze, reštrukturalizácii, likvidácii či exekúcii, a zároveň nesmie mať žiadne daňové či odvodové nedoplatky. Dôležitou novinkou sú aj požiadavky na odbornú prax: nový prevádzkovateľ musí preukázať minimálne tri až osem rokov skúseností v oblasti nakladania s odpadom (v závislosti od vzdelania).

Zákon zároveň stanovuje, že všetky povinnosti pôvodného prevádzkovateľa prechádzajú na právneho nástupcu, a to až do momentu úspešného prevodu. Nový prevádzkovateľ musí následne do 30 dní po prevode požiadať o zmenu pôvodného súhlasu na prevádzkovanie skládky.

§ 114b – Štát preberá dozor nad problémovými skládkami

Rozpracovaný § 114b zásadne posilňuje možnosť štátu zasiahnuť v prípadoch, keď prevádzkovateľ skládky odpadov neplní povinnosti pri jej uzatváraní, rekultivácii alebo monitorovaní. Orgán štátnej správy odpadového hospodárstva je oprávnený vyzvať prevádzkovateľa, aby v určenej lehote vykonal všetky úkony potrebné na uzavretie a rekultiváciu skládky alebo jej časti. Ak prevádzkovateľ napriek výzve nekoná, alebo je v konkurze, zanikol bez právneho nástupcu, nevykonáva monitoring či nie je známy, môže ministerstvo poveriť uzavretím, rekultiváciou a monitorovaním skládky inú odbornú organizáciu. Tento postup je viazaný na situácie, v ktorých neuzavretá alebo nerevitalizovaná skládka predstavuje riziko závažného poškodenia zdravia ľudí, životného prostredia, vzniku značnej materiálnej škody alebo hrozby škody pre Slovenskú republiku, ktorá by prevyšovala náklady na uzavretie a rekultiváciu skládky.

Zároveň sa sprísňuje aj finančná disciplína prevádzkovateľov skládok. Podľa novelizovaného ustanovenia o účelovej finančnej rezerve je prevádzkovateľ povinný ešte pred začatím prevádzky skládky alebo jej časti jednorazovo zložiť časť tejto rezervy vo výške minimálne 8 % z rozpočtových nákladov na uzavretie, rekultiváciu, monitorovanie a následnú starostlivosť o skládku po jej uzavretím pričom ide o zvýšenie z pôvodných 5 %.

Nový nástroj na postih prevádzkovateľov

Nový § 117a zavádza mechanizmus tzv. rozhodnutia o vylúčení, ktoré predstavuje najprísnejší individuálny postih pre osoby zodpovedné za riadenie skládok odpadov. Ak prevádzkovateľ skládky opakovane nesplní povinnosti ani po uložení pokuty – či už ide o neuzavretie skládky, neuskutočnenie rekultivácie, nepožiadanie o súhlas podľa zákona alebo nesplnenie monitorovacích povinností – následná ďalšia pokuta sa automaticky považuje za rozhodnutie o vylúčení. Vylúčená je konkrétna fyzická osoba, ktorá bola štatutárnym orgánom alebo členom jeho orgánu v období, keď prevádzkovateľ povinnosť porušil. Sankcia spočíva v zákaze pôsobiť vo funkciách štatutárnych orgánov po dobu tri roky od právoplatnosti rozhodnutia a zapíše sa do registra diskvalifikácií. Zákon zároveň ustanovuje, že rozhodnutie o vylúčení sa neuplatní v prípadoch, keď je voči prevádzkovateľovi vedené konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, prebieha exekúcia so splátkami alebo sa vymáha pohľadávka po lehote splatnosti. Tento nový nástroj výrazne posilňuje osobnú zodpovednosť za riadne uzatváranie, rekultiváciu a monitorovanie skládok odpadov.

Nová vyhláška: od januára sektor čaká plne elektronická evidencia

Okrem novely zákona o odpadoch čaká odpadové hospodárstvo začiatkom roka ďalšia výzva. Od 1. januára 2026 totiž vstupuje do účinnosti aj vyhláška č. 89/2024 Z. z. o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti. Namiesto doterajšieho modelu súhrnných ročných hlásení sa zavádza priebežná elektronická evidencia všetkých druhov odpadov, vedená minimálne raz mesačne za každé miesto vzniku odpadu a za každú činnosť samostatne.

Údaje sa už teda nebudú posielať raz ročne, ale formou elektronických súborov do informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) najmenej raz za kalendárny štvrťrok, vždy do konca nasledujúceho mesiaca. Ohlasovacia povinnosť za rok 2025 sa ešte plní podľa doterajších pravidiel, no už od januára 2026 bude odpadové hospodárstvo stáť pred novou výzvou v podobe plne elektronickej evidencie a podstatne vyššieho objemu reportovaných dát.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť v oblasti odpadového hospodárstva? Neváhajte nás kontaktovať.

Možno vás zaujme aj téma: Smernica o ekologických tvrdeniach v kozmetike: Čo už nebude možné tvrdiť bez dôkazu?