EIA a farmy: Kedy musia poľnohospodári posudzovať vplyv na životné prostredie?

Rodinné farmy tvoria základ európskeho poľnohospodárstva – až 93 % všetkých poľnohospodárskych podnikov v EÚ vedú rodiny. Tento model dominuje naprieč všetkými členskými štátmi, výnimkou sú len krajiny ako Francúzsko či Estónsko, kde sa výraznejšie presadili aj nerodinné formy hospodárenia. Väčšina fariem je veľkostne malá – takmer dve tretiny hospodária na výmere menšej ako 5 hektárov. Veľkých fariem je síce len necelých 8 %, no obrábajú až dve tretiny všetkej poľnohospodárskej pôdy v EÚ. Priemerná veľkosť farmy síce dosahuje 17,4 hektára, no túto úroveň presahuje len približne 18 % podnikov, čo podčiarkuje vysoký podiel drobných hospodárstiev, ktoré sú dôležitým pilierom vidieka aj potravinovej bezpečnosti.

Na Slovensku je podľa oficiálnych údajov 25 660 poľnohospodárskych subjektov, ktoré hospodária na 47 % územia krajiny. V porovnaní s väčšinou členských štátov EÚ dominujú poľnohospodárskej pôde na Slovensku a v Česku veľké farmy. Kým v Česku tvorí najväčšia skupina podnikov 27,8 % zo všetkých fariem, a na Slovensku 17,9 %, tieto veľké subjekty obhospodarujú viac než 92 % celkovej poľnohospodárskej plochy krajiny – čo sú najvyššie podiely v rámci Únie. Tento výrazný rozdiel oproti ostatným štátom odráža historický vývoj poľnohospodárstva v regióne, ako aj špecifickú vlastnícku a organizačnú štruktúru.

Podľa Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 by sa do roku 2030 mohlo ekologickým spôsobom obhospodarovať až 20 % poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, čo si vyžiada výrazné zmeny – vrátane zásahov, ktoré môžu podliehať posudzovaniu vplyvov na životné prostredie, EIA.

Čo je EIA a prečo sa týka aj fariem?

EIA je zákonom stanovený proces, ktorého cieľom je identifikovať, vyhodnotiť a minimalizovať vplyvy zámeru na životné prostredie – ešte pred začiatkom výstavby, rekonštrukcie, rozširovania alebo iných zásahov. Na Slovensku je tento proces upravený zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorého novelu predložilo Ministerstvo životného prostredia 14. mája 2025 do medzirezortného pripomienkového konania. Jej cieľom je prepojiť proces EIA s novým stavebným zákonom a zároveň podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

„Očakáva sa pozitívny vplyv návrhu zákona na životné prostredie, najmä na kvalitu ovzdušia, lebo sa nastavujú mechanizmy, ktorých cieľom je ďalej podporiť využívanie OZE, ako aj posilniť rozvoj výroby energie z OZE,“ uviedlo Ministerstvo životného prostredia v dôvodovej správe.

Jednou z kľúčových zmien, ktoré pripravovaná novela zákona prináša, je zavedenie tzv. zjednoteného povoľovania, ktoré má zásadne zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy pri projektoch obnoviteľných zdrojov energie. Nový typ konania umožní, aby sa proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a samotné stavebné povoľovanie realizovali spoločne, v jednom koordinovanom postupe.

Novinkou je aj to, že vybrané OZE projekty, konkrétne veterné a solárne elektrárne, budú po novom posudzované ako projekty vo verejnom záujme, nie len ako súkromné investičné aktivity, čo by malo výrazne uľahčiť ich schvaľovanie.

EIA sa však netýka len veľkých priemyselných areálov či OZE, ale aj fariem, pretože viaceré poľnohospodárske činnosti môžu mať významný vplyv na životné prostredie – napríklad znečistenie vôd, emisie z chovu zvierat či zásahy do pôdy a krajiny. Posudzovanie je preto dôležité najmä pri väčších chovoch, výstavbe hnojísk, bioplynových staníc alebo pri zásahoch do citlivých prírodných oblastí. 

Kedy sa EIA týka aj farmárov?

Zákon definuje konkrétne kategórie zámerov, pri ktorých je EIA povinná automaticky, a ďalšie, kde sa o potrebe posudzovania rozhoduje v tzv. zisťovacom konaní. V prípade fariem sú najčastejšie posudzované tieto aktivity na základe stanovených hraničných hodnôt:

• Veľkokapacitný chov hospodárskych zvierat (povinné konanie):

• nad 2 000 kusov ošípaných (z toho nad 750 prasníc),

• nad 40 000 kusov hydiny (sliepky, brojlery, kačice),

• nad 600 kusov hovädzieho dobytka.

• Výstavba bioplynových staníc s kapacitou nad 1 MW alebo spracúvajúce vedľajšie živočíšne produkty.

• Výstavba hnojísk, silážnych jám, čističiek odpadových vôd, skladov chemikálií či iných objektov s potenciálnym rizikom úniku látok do pôdy alebo vôd.

• Melioračné zásahy, výstavba rybníkov, zásahy do biotopov chránených druhov.

• Ak sa farma nachádza v chránenom území alebo v blízkosti vodných zdrojov, kde je možné znečistenie vody, pôdy, ovzdušia alebo narušenie biodiverzity.

V mnohých prípadoch musí investor podať zámer na Ministerstvo životného prostredia SR alebo príslušný okresný úrad a čakať na rozhodnutie o tom, či je potrebné pokračovať v plnej EIA alebo nie.

EIA v poľnohospodárstve: Príklady z praxe

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa týka nielen nových projektov, ale aj modernizácií existujúcich fariem. Ako ukážku toho, ako proces EIA funguje v reálnom prostredí, uvedieme dva strategické zámery zo slovenského vidieka, kde išlo o rozšírenie alebo zásadnú zmenu spôsobu chovu hospodárskych zvierat.

V prvom prípade zahájila mliekarenská farma modernizáciu, kde sa pôvodné stajne a systém dojenia nahrádzali pokročilým robotickým riešením priamo v produkčnej hale. Projekt zahŕňal aj nové skladovacie kapacity pre siláž a tekutý hnoj, ako aj výstavbu sociálneho a technologického zázemia. Napriek tomu, že išlo o modernizáciu existujúcej prevádzky, navrhovaná činnosť bola vzhľadom na rozsah zaraďovaná pod zákon č. 24/2006 Z. z. a podliehala zisťovaciemu konaniu.

Druhý prípad predstavoval rozšírenie existujúcej farmy na chov ošípaných, kde plánované navýšenie kapacity presahovalo 14 000 kusov zvierat. Keďže ide o činnosť patriacu medzi zariadenia na intenzívnu živočíšnu výrobu s výrazným potenciálnym vplyvom na životné prostredie, bol v súlade s novelou zákona č. 372/2021 Z. z. proces EIA povinný,. Posudzoval sa nielen dopad na ovzdušie a pôdu, ale aj na vodné zdroje, zápach, hluk a vplyv na okolité územie.

Ako povoľujúci orgán vystupovala Slovenská inšpekcia životného prostredia, pričom celý proces EIA trval približne osem mesiacov. Ministerstvo životného prostredia v záverečnom stanovisku súhlasilo s realizáciou navrhovanej činnosti podľa realizačného variantu uvedeného v správe o hodnotení.

Praktické rady pre farmárov

Keďže EIA môže trvať niekoľko mesiacov, a v zložitejších prípadoch dokonca viac než rok, dôležité je začať včas. „Ak sa EIA týka aj vášho poľnohospodárskeho projektu, oplatí sa pripraviť na celý proces dôkladne a s predstihom. Vypracovanie zámeru či samotnej správy si vyžaduje nielen čas, ale aj odborné znalosti – preto odporúčam spolupracovať so skúsenými konzultantmi,“ upozorňuje Ing. Emília Fintová z Envirotee.

„Pri plánovaní nezabudnite zohľadniť lokalitu: stavby v blízkosti chránených území, vodných tokov alebo obytných zón podliehajú prísnejšiemu hodnoteniu. Kľúčová je aj komunikácia s miestnou samosprávou – obec aj verejnosť môžu vstupovať do konania a svojím postojom výrazne ovplyvniť jeho priebeh,“ dodáva odborníčka.

Význam posudzovania vplyvov na životné prostredie v poľnohospodárstve

Hodnotenia vplyvov vedú k prijímaniu udržateľnejších postupov – či už ide o šetrnejšie využívanie pesticídov, znižovanie spotreby vody, minimalizáciu erózie pôdy alebo lepšiu ochranu krajinných prvkov. Takto nastavené poľnohospodárstvo nielenže menej zaťažuje prírodu, ale zároveň prispieva k zdravším ekosystémom.

Biodiverzita má v tomto procese mimoriadny význam. EIA pomáha identifikovať citlivé územia a biotopy, ktoré by mohli byť ohrozené poľnohospodárskym rozvojom, a nastaviť podmienky, ktoré zabezpečia ich ochranu. Udržaním pestrých druhových spoločenstiev zostávajú zachované aj kľúčové ekologické procesy, ktoré poľnohospodárstvo nevyhnutne potrebuje – od opelenia až po prirodzenú reguláciu škodcov.

Dôležitou úlohou EIA je aj zabezpečenie súladu s legislatívou. Mnohé poľnohospodárske projekty musia splniť environmentálne podmienky, aby mohli byť schválené a získať verejnú podporu. Dodržiavanie týchto pravidiel zároveň zvyšuje šancu na získanie grantov a dotácií z národných alebo európskych fondov, ktoré podporujú ekologicky šetrné hospodárenie.

V neposlednom rade EIA prispieva aj k riadeniu rizík. Pomáha včas identifikovať potenciálne problémy – napríklad ohrozenie kvality pôdy, nedostatok vody či riziko znečistenia – a umožňuje poľnohospodárom prijať preventívne opatrenia. Takýto proaktívny prístup znižuje riziko nákladných chýb.

Nie je to len byrokracia – EIA má aj výhody

Hoci je EIA často vnímaná ako prekážka, môže ochrániť samotného farmára pred neskoršími problémami. Riešením potenciálnych konfliktov, environmentálnych rizík či nesúhlasu susedov možno predísť zdržaniam alebo sankciám. Navyše, čoraz viac investorov aj verejnosť oceňujú farmy, ktoré postupujú zodpovedne a transparentne.

Ak plánujete rozšíriť farmu, investovať do nových objektov či technológií, overte si včas, či sa na váš projekt nevzťahuje EIA.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť a zabezpečiť celý proces EIA pre váš investičný zámer alebo farmu? Neváhajte nás kontaktovať.

Možno vás zaujme aj téma: Potrebujete vypracovať karty bezpečnostných údajov? Na tieto rozšírenia si dajte pozor.