Certifikácia materiálov určených na styk s potravinami: Ako sa sprísňujú pravidlá pre FCM?

Európska únia eviduje viac než 8 000 látok, ktoré môžu byť použité v materiáloch určených na styk s potravinami (FCM). Tieto látky sa nachádzajú v tisícoch výrobkov, ktoré denne využívajú nielen spotrebitelia, ale aj potravinárske závody, baliace linky, kuchyne či logistické centrá. Problematika FCM sa priamo či nepriamo dotýka viac ako 300 000 európskych podnikov v potravinárskom sektore.
Image

Potravinársky priemysel patrí medzi kľúčové výrobné odvetvia v rámci ekonomiky EÚ. Vyznačuje sa obratom približne 1,2 bilióna eur, pridanou hodnotou 249 miliárd eur a investíciami, ktoré predstavujú 15,5 % podiel na celkových investíciách vo výrobe. Jeho stabilný rast a inovačný potenciál významne prispievajú k hospodárskemu rozvoju Únie a k zabezpečeniu kvality potravín pre milióny spotrebiteľov.

Dlhodobo ide o najväčšie spracovateľské odvetvie v EÚ a zároveň o najväčšieho zamestnávateľa v rámci európskeho výrobného sektora. Až 99,2 % firiem v potravinárskom odvetví tvoria malé a stredné podniky (SME). Medzi najväčších producentov potravín a nápojov pritom patria Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Španielsko. Na Slovensku máme približne 6 000 potravinárskych podnikov, ktoré zamestnávajú viac ako 45 000 ľudí.

Materiály a predmety určené na styk s potravinami, tzv. FCM (Food Contact Materials), sú neoddeliteľnou súčasťou každého článku potravinového reťazca – od skladovacích obalov, cez baliace linky a výrobné zariadenia až po kuchynské pomôcky a spotrebiteľské obaly. Práve tieto materiály sú však zároveň významným zdrojom chemickej expozície pre ľudí aj životné prostredie.

Chemické zloženie FCM je pod drobnohľadom EÚ

Podľa nedávneho vedeckého stanoviska sa v súčasnosti pri výrobe materiálov určených na styk s potravinami používa viac než 12 000 rôznych chemických látok – z toho vyše 8 000 v rámci Európy. Okrem cielene pridávaných substancií sa však v FCM objavujú aj tzv. neúmyselne prítomné látky (NIAS), ktorých počet sa celosvetovo odhaduje na 30 000 až 100 000. Často vznikajú ako vedľajšie produkty výroby, rozkladu alebo kontaminanty z prostredia či recyklácie. Tieto látky môžu migráciou prenikať z obalových materiálov do potravín – a následne aj do ľudského organizmu.

„Do polyméru sa pridávajú prísady na dosiahnutie požadovaných technologických vlastností. Polymér ako taký je inertná štruktúra s vysokou molekulovou hmotnosťou. Keďže telo nedokáže za normálnych okolností absorbovať látky s molekulovou hmotnosťou vyššou ako 1 000 Daltonov, potenciálne zdravotné riziko súvisiace so samotnými polymérmi je minimálne. Možné zdravotné riziko môžu predstavovať nezreagované alebo nedostatočne zreagované monoméry alebo iné východiskové látky alebo prísady s nízkou molekulovou hmotnosťou, ktoré sa dostanú do potravy migráciou z plastového materiálu prichádzajúceho do styku s potravinami,“ hodnotí zloženie plastových výrobkov Milada Syčová z RÚVZ Poprad.

Aby zložky FCM neovplyvňovali kvalitu potravín nepriaznivo, musia byť dostatočne inertné. Zároveň musia byť vyrobené tak, aby za bežne predvídateľných podmienok použitia neuvoľňovali do potravín látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie, meniť zloženie alebo zhoršovať chuť, vôňu či vzhľad. Plastové výrobky určené na kontakt s potravinami, ako sú taniere, príbory, kelímky a obaly, musia preto deklarovať zdravotnú nezávadnosť a spĺňať prísne požiadavky certifikácie.

FCM podliehajú európskej a štátnej regulácii

S cieľom zaistiť bezpečnosť materiálov určených na styk s potravinami a uľahčiť voľný pohyb tovaru sa v právnych predpisoch EÚ stanovujú záväzné pravidlá, ktoré musia prevádzkovatelia podnikov dodržiavať. Do regulácie FCM je v EÚ priamo zapojených tisíce firiem, naprieč sektormi od výroby plastov, cez potravinársku technológiu až po reštauračné zariadenia. Ich spoločným menovateľom je povinnosť dodržiavať pravidlá, ktoré zaručujú, že z obalu sa do potraviny neuvoľňujú chemické látky v množstvách, ktoré by mohli ohroziť zdravie človeka a zmeniť vlastnosti jedla.

Aj preto platí v EÚ nariadenie č. 10/2011 o plastových materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, ktoré stanovuje zoznam povolených látok, testovanie migrácie a povinnosť deklarácie zhody. Bezpečnosť FCM nie je len otázkou hygieny – je kľúčovým článkom potravinového reťazca, ale aj súčasťou udržateľného hospodárenia a obehového hospodárstva, ktoré má ambíciu znížiť environmentálne dopady plastov a obalových materiálov.

Nariadenie ustanovuje zoznam povolených monomérov, prísad a pomocných látok, ktoré sa môžu používať pri výrobe plastov, a zároveň stanovuje limity ich migrácie do potravín. V Slovenskej republike je táto oblasť transponovaná predovšetkým prostredníctvom zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách.

„Je potrebné zdôrazniť, že na výrobu plastových obalov sa môžu používať iba látky uvedené v zozname, ktorých vhodnosť na daný účel použitia, resp. reštrikcie v podobe limitných hodnôt sú ustanovené na základe záväzných vedeckých stanovísk Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA). T. j., každá látka, ktorá je v tomto zozname, prešla hodnotením rizika – posúdila sa jej toxicita, expozícia a na základe týchto údajov sa určil špecifický migračný limit, ktorý nesmie byť presiahnutý,” uvádza Ing. Milada Syčová, vedúca oddelenia Národného referenčného centra a laboratória pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami, Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Poprad.

Nariadenie EÚ 2025/351 prináša nové pravidlá

Od marca tohto roku sa v celej Európskej únii začali uplatňovať zásadné zmeny v legislatíve týkajúcej sa plastov prichádzajúcich do kontaktu s potravinami. Nové nariadenie Komisie (EÚ) 2025/351 mení definície, sprísňuje požiadavky na čistotu látok, upravuje povinnosti týkajúce sa dokumentácie, označovania a podmienok uvádzania plastových výrobkov na trh. Certifikácia FCM tak po novom podlieha prísnejším normám. Mení sa aj spôsob testovania migrácie chemických látok do potravín.

Zmeny sa dotýkajú aj ďalších dvoch kľúčových nariadení – o správnej výrobnej praxi (ES) č. 2023/2006 a o recyklovaných plastoch (EÚ) 2022/1616. Cieľ je jasný: zvýšiť transparentnosť, posilniť bezpečnosť potravinových obalov a priblížiť sa reálnemu napĺňaniu princípov obehového hospodárstva. Výrobky, ktoré budú na trh uvedené pred 16. septembrom 2026 a spĺňajú pôvodné pravidlá, môžu zostať v predaji až do vyčerpania zásob.

Kľúčovou zmenou je sprísnenie kritérií čistoty pre prídavné látky a tzv. UVCB látky – chemikálie s neznámym alebo premenlivým zložením. Po novom budú povolené len tie, ktoré preukážu „vysoký stupeň čistoty“, teda majú jednoznačnú chemickú identitu a minimálne množstvo kontaminujúcich zložiek. Tento krok významne zasiahne najmä výrobcov využívajúcich prírodné alebo recyklované vstupy, ktoré často obsahujú stopové nečistoty.

Zároveň sa zavádza nový limit pre migráciu neúmyselne pridaných látok (NIAS). Ak ich migrácia prekročí 0,00015 mg/kg potraviny, musia byť podrobené individuálnemu posúdeniu rizika – v súlade s princípmi nariadenia REACH a odporúčaniami úradu EFSA. Nariadenie výrazne sprísňuje aj pravidlá pre recyklované plasty. Všetky materiály musia preukázať súlad s nariadením (EÚ) 2022/1616, ktoré upravuje požiadavky na dekontamináciu a vysledovateľnosť materiálov z predchádzajúcich použití.

Zmeny sa týkajú aj špecifických migračných limitov (SML). Tie sa aktualizujú tak, aby zaručili, že nebezpečné látky nepreniknú do potravín v škodlivých koncentráciách. Osobitná pozornosť sa venuje viacvrstvovým plastovým materiálom – predovšetkým tým, ktoré obsahujú lepidlá, nátery alebo tlačiarenské farby. Výrobcovia budú po novom povinní predkladať údaje o migračných testoch už v jednotlivých fázach výroby.

Spoločnosti budú musieť skontrolovať zloženie surovín, prispôsobiť protokoly migračných testov a zdokumentovať každý krok výrobného procesu. Subjekty, ktoré tieto požiadavky nesplnia do 16. septembra 2026, riskujú stratu prístupu na trh EÚ. Naopak, podniky, ktoré včas investujú do bezpečnejších vstupov a lepšej kontroly procesov, môžu získať významnú konkurenčnú výhodu v čoraz prísnejšom regulačnom prostredí.

Certifikácia plastov potravinárskych výrobkov

Certifikácia materiálov určených na styk s potravinami sa riadi nariadením (EÚ) č. 10/2011, kde výrobca alebo dovozca musí vypracovať technickú dokumentáciu, ktorá obsahuje informácie o zložení materiálu, použitých látkach, výrobnom procese a výsledkoch testov migrácie. Následne sa vypracuje vyhlásenie o zhode, ktoré potvrdzuje súlad s legislatívou EÚ. Na Slovensku sa vykonávajú úradné kontroly prostredníctvom regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré každý rok realizujú kontrolný plán zameraný na rizikové výrobky.

Testovanie plastových materiálov a predmetov sa vykonáva v akreditovanom laboratóriu podľa typu potraviny a podmienok použitia – napríklad času a teploty kontaktu, pričom sa používajú štandardizované potravinové simulanty, ako 3 % kyselina octová, 20 % etanol, Tenax alebo olivový olej. Podmienky testovania sú stanovené európskou legislatívou a platia pre všetky členské štáty. „Kľúčové je mať už v úvode jasne zadefinované, ktoré látky sú povolené podľa zoznamu EÚ, aké migračné limity sa vzťahujú na konkrétny výrobok a aké testy budú potrebné. Najčastejšie chyby vznikajú pri nedostatočnej dokumentácii o surovinách alebo pri neúplných vyhláseniach o zhode,“ upozorňuje Ing. Emília Fintová zo spoločnosti Envirotree.

Prípady z praxe

Ako sa hovorí v technickej správe RÚVZ v Poprade, úradné kontroly odhaľujú, že medzi najproblematickejšie FCM v uplynulých rokoch dlhodobo patrili melamínové kuchynské pomôcky, z ktorých dochádzalo k migrácii formaldehydu a primárnych aromatických amínov, a tiež sklenené poháre s dekoráciou zasahujúcou až k ústnemu okraju, kde bol zistený únik kadmia a olova.

V posledných dekádach zaznamenala Európa niekoľko významných „obalových kríz“, ktoré mali priamy vplyv na zdravie spotrebiteľov aj ekonomiku. Jedným z prípadov bola migrácia fotoiniciátorov ako ITX (izopropyltioxantón), benzofenón a 4-MPB z kartónových obalov do potravín – incident, ktorý viedol k stiahnutiu miliónov produktov z trhu a spusteniu hodnotenia rizika zo strany EFSA. Dodnes rezonuje aj migrovanie bisfenolu A z polykarbonátových dojčenských fliaš, čo vo svojom čase vyvolalo silný spoločenský tlak na jeho úplný zákaz.

ZAUJÍMAVOSŤ: Vedeli ste, že ...
  • Existujú inteligentné obaly, ktoré vedia signalizovať, akú teplotu výrobok počas skladovania zažil – pomocou zmeny farby, deformácie alebo pohybu farebného poľa.

  • Špeciálne indikátory vedia odhaliť narušenie obalu, prítomnosť kyslíka, CO₂ či vlhkosti – a tým aj možný mikrobiologický problém.

  • Existujú aj obaly, ktoré reagujú na čerstvosť potravín – napríklad pri balených rybách zmenia farbu, keď sa začnú uvoľňovať prchavé amíny.,

  • Podobné obalové technológie sa vyskytujú najmä v Japonsku, USA či v niektorých predajniach luxusných potravín v Holandsku. Dôvodom je najmä vyššia cena a nižší záujem spotrebiteľov platiť za ich výhody.

Zaujala vás téma? Potrebujete poradiť a certifikovať FCM materiály určené pre styk s potravinami? Neváhajte nás kontaktovať.

Potrebujete pomôcť s certifikáciou plastových obalov určených na styk s potravinami, prípadne inou enviro témou?